Vďaka tomuto obrazu z neba, sa obrátila značná časť latinskej Ameriky na katolícku vieru. Čo trápi vedu pri skúmaní tohto obrazu. Okrem tých najlepších vedcov v priebehu času, sa napokon o obraz začala zaujímať samotná NASA. Čo sa zistilo?
Trvácnosť obrazu
Obraz je namaľovaný na tilmu,ktorá sa vyrába z hrubého produktu agávy, ktorý sa získava z vlákien rastliny Maguey. Diegova tilma je skoro priehľadná, nahrubo spracovaná (ako vrecovina). Trvácnosť tilmy je 20, maximálne 30 rokov, obraz Matky Božej však na tilme pretrváva vyše 4 storočia.
V prvých rokoch bol obraz voľne vystavený a tak sa ho denne dotýkalo tisíce rúk, pier, dávali sa k nemu rôzne predmety na posvätenie. Napriek tomu sa obraz vôbec neopotreboval a to aj po tom, ako pred ním horievali neustále sviečky, ktoré všetko okolo seba postupne začiernili, no obrazu sa nič nestalo.
V roku 1921 akýsi terorista položil na oltár bombu, ukrytú v kvetinách. Výbuch zničil iný obraz a čiastočne aj oltár, rozbil všetky okná, ale posvätný obraz ostal celkom neporušený.
V roku 1971 technici čistili strieborný rám, do ktorého je obraz vložený. Nešťastne sa im prevrhla fľaša s kyselinou dusičnou a pár kvapiek kvaplo i na obraz, no napriek tomu sa maľba nerozleptala. Ostali iba stopy akoby od vody, ktoré po krátkom čase zmizli.
Teplota obrazu
Obraz sa správa ako živá ľudská osoba. Má neustále teplotu 36,6 stupňa Celzia.
V oku obrazu sú postavy
Známy očný špecialista de Tria Lauoignet preskúmal silným oftalmoskopom oko portrétu a zistil, že sa na ňom objavuje obraz postavy človeka. To bolo popudom preskúmať dúhovku oka pomocou modernejšej techniky, ktorá sa používa pri štúdiu fotografií urobených z umelých družíc. Tento výskum robil Ing. Tonsmann. Pri digitalizácii obrazu jeho fotografiu rozdelil na plôšky jedného milimetra štvorcového a tie potom skúmal pri 2500-násobnom zväčšení. To znamená, že na milimetri štvorcovom mohol sledovať 2500 svetelných bodov.
V zreničke Panny Márie možno vidieť sediaceho Indiána s dlhými vlasmi. Vedľa neho sedí starší plešatý človek, s bielou bradou, s baskickými črtami, z oka mu padá slza. V tejto postave mnohí identifikovali španielskeho biskupa. Vedľa neho vidieť mladšieho muža, o ktorom možno predpokladať, že je to Juan Gonzales, biskupov tlmočník a sekretár. Uprostred vidno človeka v mužnom veku s bradou a fúzmi. Je obrátený smerom k sediacemu biskupovi. Je to Indián Juan Diego vo chvíli, keď otvára svoju tilmu, v ktorej doniesol biskupovi červené ruže. Vidieť tu i černošku s kučeravým vlasmi, muža a ženu, deti. Obrázok v oku je zostavený tak, že čím boli postavy bližšie k oku, tým sú väčšie, a čím boli ďalej, tým sú menšie. V obraze oka možno pozorovať okolo 12 osôb.
Oko sa správa ako živé
Laboratórnym skúmaním očného pozadia Máriinho pravého oka sa ukázalo, že sa správa presne ako oko živého človeka (v ľudskom oku sa vytvárajú tri obrazy, tzv. Purking-Samsonov zákon). Tieto tri obrazy možno pozorovať aj v Máriinom oku: vľavo od predného obrazu zrkadliaceho sa v moku prednej očnej komory možno pozorovať druhý obraz v sklovci, ktorý zodpovedá prvému a je s ním rovnobežný. Pod svetlom oftalmoskopu sa rozžiari tretí reflex, ktorý je obrátený a tvorí sa v očnej šošovke. Dr. Lavoignet zistil, že keď svetlo oftalmoskopu dopadne na zreničku oka Panny Márie, zornička sa v difúznom svetle rozsvieti a vzbudí dojem dutého reliéfu. Takýto reflex nemožno docieliť na rovnej ploche a zvlášť nie na nepriehľadnej ploche.Dr. Javier Torroella Bueno zistil, že obrysy bradatého muža sa reflektujú nielen na nosovej strane pravého oka, ale tiež na spánkovej strane ľavého oka. Roztiahnutie reflektovaných obrazov je presne podľa zákonov zakrivenia rohovky. Dr. Wahilig: Rohovka pôsobí ako konvexné (vyduté) zrkadlo s rádiusom 7,5 mm. Doteraz sa nikdy nepodarilo vytvoriť presnú reprodukciu obrazu ani štetcom, ani kamerou. Kópie nemôžu zopakovať tajomnú hru farieb. Prof. Callahan: Je podozrivé, keď jeden vedec hovorí také niečo. Ja za seba musím povedať, že originálny obraz je zázrak. Podľa úsudku odborníkov táto miniatúrna maľba v zreničke je celkom nevysvetliteľná, pretože namaľovať takú miniatúru je ľudsky nemožné.
Farby na obraze náš svet nepozná
Na látke neboli po presvietení zistené žiadne predbežné kresby, ako to robievajú aj slávni maliari. Obraz bol zhotovený priamo a bez opráv. Nedajú sa zistiť žiadne ťahy štetcom! Použitá technika kladenia farieb je v dejinách maliarstva neznáma a nedá sa napodobniť. Ani pôvod farieb sa nedá zistiť. Na obraze niet farbív rastlinného, živočíšneho nerastného pôvodu. (Celý známy vedecký svet takýto systém farbenia nepozná.) Farby na obraze sú stále živé.”
Obraz v sebe nesie hviezdnu oblohu
Po presvietení obrazu sa zistilo, že obraz nesie akési body. Po ich odhalení sa zistilo, že tieto body sú hviezdnou oblohou. Hviezdy na plášti Panny Márie napodobujú hviezdne konštelácie, ako ich vidieť za jasných nocí nad Mexikom. Američan Coley Taylor uvádza: Keď sa obraz pozoruje zblízka, ťažko sa dajú hviezdy na plášti pozorovať, avšak pri pohľade zďaleka – žiaria hviezdy. Pri pozorovaní zblízka odev má zelenomodrú farbu, keď zďaleka, je tmavomodrý. Ružová farba šiat pozorovaná zblízka je bledá, zďaleka sýtoružová. Keď sa na obraz pozeráme zblízka, má normálnu veľkosť. Keď sa od obrazu vzďaľujeme, obraz sa opticky zväčšuje.
Farba je niekoľko mm nad obrazom
Ak by si niekto myslel, že farba je nanesená priamo na tilmu, mýlil by sa. Prostredníctvom laserových lúčov vidieť, že farby textílie sú tesne nad plátnom bez toho, aby sa ho dotýkali.
V obraze v okolí bruška je počuť tlkot srdca
Prostredníctvom fonendoskopu počuť pod opaskom odevu Panny Márie (znázorňujúcom jej tehotenstvo) tep rovnako ako u dieťaťa v maternici (115 pulzov za minútu).
Samotný príbeh: Príbeh Diega a Panny Márie
9. december 1531
Keď mal Diego 57 rokov, 9. decembra 1531 sa mu na kopci Tepeyac zjavila Panna Mária – dáma očarujúcej krásy. Jej odev svietil ako slnko a lúče, ktoré z Nej vychádzali, presväcovali skaly a okolie. Mladá dáma mu s úsmevom povedala: “Ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba a zeme. Je mojím želaním, aby Mi tu postavili Boží dom, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu chcem preukázať a venovať ľuďom. Ja som vaša milostiplná Matka, Matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí Ma ľúbia, ktorí ku Mne volajú, ktorí majú ku Mne dôveru. Tu chcem vypočuť váš plač a vaše starosti, zmierniť a liečiť vaše utrpenie, vašu núdzu a vaše nešťastie.”
12. december 1531
Pri zjavení 12. decembra 1531 Diego Panne Márii povedal, že sa ponáhľa do mesta po kňaza, pretože jeho strýko je veľmi chorý. Panna Mária mu povedala: “Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá zarmútiť, nič nemá tvoju tvár, tvoje srdce zatemniť. Neboj sa tejto nemoci, ani nijakej inej nemoci alebo nejakého trápenia, nejakej bolesti. Či nie som tu, tvoja Matka? Nie si tu ty v mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac, ako to? Nenechaj sa kvôli chorobe tvojho strýka znepokojiť, lebo on na túto chorobu nezomrie. Práve teraz, v tomto okamihu, je vyliečený.”
Biskup žiada dôkaz
Mladý pokrstený domorodec Juan Diego navštívil po zjavení prvého mexického biskupa po obsadení zeme Španielmi, františkána Juana de Zummáragu, ktorý viedol katolícke misie medzi indiánskymi Aztékmi. Biskupovi povedal, že mal viackrát zjavenia Panny Márie. Odovzdal mu odkaz, že Panna Mária si želá, aby na pahorku Tepeyac postavili kaplnku. Biskup si žiadal nejaký dôkaz. Juan odišiel smutný a na druhý deň sa takto vyžaloval Panne Márii: “Presvätá Panna Mária, otec biskup mi nechce veriť a žiada si nejaký znak na potvrdenie zjavenia.”
Panna Mária v podobe krásnej žiarivej devy mu povedala: “Zajtra choď na vŕšok Tepeyac a nazbieraj z kvetov, ktoré tam nájdeš. Zanes ich biskupovi, aby ti uveril.”
Na druhý deň zavčas rána Diego zašiel na vŕšok a našiel medzi skalami, kde takmer nič nerástlo, krásne kvety, ktoré nepoznal, pretože v Mexiku nerástli. Boli to krásne červené kastílske ruže. Diegov údiv bol veľký, lebo bol december a teplota v tú noc klesla pod bod mrazu. Juan natrhal veľkú kyticu ruží a uložil ich do svojej veľkej zástery (domorodci ju nosia vpredu a nazývajú ju tilma). S radosťou sa ponáhľal do biskupského sídla. Keď sa objavil pred biskupom a jeho domácimi (bol tam aj druhý biskup – Don Sebastian Ramirezy Fuenleal, nový guvernér pre Mexiko a tlmočník Juan Gonzáles), rozpustil zásteru a všetkým ukázal krásne červené ruže. Všetci prítomní zhíkli od prekvapenia. Ale údiv a prekvapenie sa zmnohonásobili, keď prítomný biskup so svojimi domácimi zazrel na tilme obraz mladej peknej devy. Deva mala oblečené šaty červenej farby, na nich mala modrozelenkastý plášť posiaty hviezdami. Bol to úžasný obraz Panny Márie.
Všetci hneď Juanovi uverili a padali na kolená pred obrazom. Všetky tieto okolnosti biskupa presvedčili a na určenom mieste dal postaviť kaplnku ku cti Matky Božej. Po nejakom čase kaplnku prestavali na väčší chrám
Krst miliónov Aztékov
Správa o vzniku obrazu bola napísaná v indiánskej reči /nahualt/ latinským písmom a neskôr, v r. 1649, ju uverejnili v origináli i v španielskom preklade vďaka bakalárovi Luisovi de La Vega.
Udalosť bola taká významná, že o nej písal vo svojej Kronike dobytia Nového Mexika aj historik Bernard Díaz de Castillo.
Dr. Bartolache objavil v análoch z Tlaxcaly text: “Rok 1531: Juanovi Diegovi sa zjavila milovaná Panna Guadalupská v Mexiku na Tepeyacu. Rok 1548: Zomrel Juan Diego, ktorému sa zjavila milovaná Pani Guadalupská v Mexiku.”
O zjavení píše tiež medzi rokmi 1548 – 1554 Don Valeriano v reči nahualt. Dielo sa volá “Nican Mopohua”. Don Valeriano bol synovec cisára Montezunu. Ukončil štúdium v latinčine a gréčtine. Stal sa profesorom filozofie a dekanom školy. Pôsobil ako sudca a guvernér mesta Mexika. Bol blízkym priateľom Juana Diega. Tisíce Aztékov prichádzali k obrazu, aby videli “Matku Božiu bieleho muža”. Tisíce si kľakli pred nebeským obrazom.
Veľa Mexičanov a Španielov sa prihlásilo dobrovoľne a zadarmo do práce. Za dva týždne na Tepeyacu postavili malú kaplnku, kam v slávnostnej procesii preniesli obraz. O kaplnku sa staral Juan Diego. Stále viac pútnikov prichádzalo ku kaplnke. Po celom Mexiku boli namaľované tisíce kópií obrazu. Na obrazy napísali v reči nahualt históriu vzniku zázračného obrazu.
Aztékovia sa nechávali hromadne pokrstiť.
Za sedem rokov sa dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Prekážkou krstu doposiaľ bolo mnohoženstvo, ale Indiáni si teraz ochotne vybrali jedinú manželku ako legitímnu. Mnohí kňazi museli v priebehu jedného dňa udeliť sviatosť krstu až šesťtisíckrát. Páter Toribio o tomto období píše: “V kláštore pri Quecholaku som ešte s jedným kňazom pokrstil za 5 dní 14 200.”
Kostoly, kláštory, nemocnice a školy v Mexiku vyrastali pod rukami misionárov. V r. 1552 pápež a španielsky kráľ založili Univerzitu mexickú (teraz najväčšia na svete). Onedlho Mexiko posielalo domorodých katolíckych misionárov do zahraničia – na Floridu, do Kalifornie, aj do ďalekého Japonska, kde svätý Filip od Ježiša a jeho sprievod, v r. 1597 zomreli za vieru.
Na mieste, kde Panna Mária povedala Diegovi, aby nazbieral ruže (Tepeyac), vytryskol prameň vody. Voda z tohto prameňa je ešte aj dnes čistá a dostačujúca. Chorí boli vyliečení potom, keď sa z neho napili, alebo sa v ňom vykúpali (ako píše v r. 1582 Angličan Miles Phillips).
Pohanstvo za čias Aztékov a novopohanstvo dneška
Aztékovia vykonávali odporné ľudské obety, kde obetujúcemu prerezali kamenným nožom hrudnú kosť a za živa mu vytrhli srdce. Pre dnešnú moralistickú dobu je to údajne príšerný obraz. Denne sa obetovalo v každom meste a tak obety v jednom meste sa pohybovali údajne okolo 1000 životov za rok.
Potom prišlo kresťanstvo do krajín Ameriky a s ním aj radosť, viera, láska, pobožnosť. Dnes sa však celý kresťanský svet vracia do čias temnoty pohanstva, ktoré sa nazýva – novopohanstvom. Pozrime sa do dnešného sveta, aké strašné a ešte horšie obety sa konajú, ako tomu bolo u starých Aztékov.
Dnešný svet vynašiel odpornejšie a závažnejšie obety, ako tomu bolo v dobe pohanstva. Tými obetami sú potraty, keď namiesto srdca z dospelého muža, sa vytrhne plod malého ešte nenarodeného dieťaťa ako nejaký odpad. Štatistiky v roku 2012 hovoria takmer o 50 miliónoch potratov ročne! Stav sa neustále zhoršuje a človek dnešnej doby sa pohoršuje nad pohanstvom starej doby, vôbec si však neuvedomuje, aké strašné pohanstvo zasiahlo svet v dnešných časoch. Nikto sa dnes nevzrušuje nad tým, že malý bezbranný plod dieťaťa, sa doslova vytrhne tak, ako sa vytrhávalo srdce v dobe Aztékov. V tej dobe išlo o niekoľko tisícok obetí, dnes ide o milióny.
Obraz Matky Božej z Guadalupe robil a robí mnohé zázraky. Práve v latinskej Amerike sa s kópiou tohto obrazu chodí pred potratové kliniky a vďaka nemu, mnohé mamičky si nechali dieťa a dokonca mnohé veľké potratové kliniky boli úplne zatvorené.
No návrat naspäť do doby pohanstva neustále rastie. Ak si pozorne pozriete najobľúbenejšie knihy moderného sveta, určite zaregistrujete knihu Miguela Ruiza – štyri dohody. Ide o knihu k návratu do pohanstva, kedy sa uctievalo slnko, kde sa opäť začína dávať do popredia temná sila pyramíd, kde sa vykonávali odporné obete na ľuďoch. Je to dnes rafinovanejšie, pretože toto pohanstvo sa schováva za lásku a dobro, z údajných Toltétskych múdrostí.
Tak po mnohých svetlých rokoch, kedy v krajoch Ameriky svietilo svetlo Božie, kedy sa pútnici chodili pokloniť Bohu do Guadalupe, poďakovať Matke Božej o starostlivosť, o mocné príhovory a pomoc, dnes mnoho pútnikov chodí navštevovať a obdivovať pohanské pyramídy.
Záver
Ďakujme Bohu v troch osobách za to, že nám dal aj takýto dar z neba, ktorý sa vymyká všetkému, čo človek pozná, čo sa nachádza na zemi. Ďakujme Mu za to, že najčastejšie ku nám hriešnym posiela svojho posla – Matku Kristovu a ona nám pomáha z celej sily ako sa len dá. Pán jej to zasľúbil v Genesis 3, 15, že rozšliapne hlavu hadovi a vzíde z nej potomstvo cez Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Je zaujímavé že Aztékovia obetovali ľudí hadovi a Matka Božia mala v pláne Božom privilégium, rozšliapnuť hlavu hada. Len škoda, že dnes sa opäť začína uznávať had, ktorý sa preberá z temnoty a zabudnutia a svetlo Boha nášho, slabne v duši tohto sveta…
