19. januára 1866 išiel P. Marchi a P. Bresciani k augustiniánom a prijali od priora obraz, ktorý bol ešte na starom mieste. Keďže bol obraz poškodený, opravil ho poľský maliar Novodny. 26. apríla bol konečne obraz P. Márie Ust. Pom. vyložený na verejnú úctu. Zázračný obraz v slávnom sprievode niesli ulicami mesta Ríma. Ulice boli ozdobené damaskom, drahými kobercami a posiate myrtou a vavrínom. Nespočetné zástupy ľudu šli za obrazom.
Za rehoľnými a svetskými kňazmi a za kanonikmi išiel biskup Bosi. Za ním nasledoval obraz pod nádhernými nebesami na tróne z drahej látky, nesenom štyrmi kňazmi v zlatých dalmatikách. Pred nimi išli v bielom oblečené deti a sypali kvietky na zem. Za obrazom išiel generál redemptoristov a iní hodnostári, potom ľud, modliaci sa ruženec. Sprievod sa vrátil do kostola sv. Alfonza tak bohato osvetleného, že sa podobal horiacemu moru. Tu udelil biskup požehnanie s Najsv. Sviatosťou Oltárnou. Potom zázračný obraz vystavili na hlavnom oltári a konali pred ním trojdňovú pobožnosť.
Pri tomto sprievode sa stali dva zázraky. V ulici, ktorou mal ísť sprievod, ležal chorý 4 ročný chlapec. Mal brušnú horúčku a také silné mozgové kŕče, že sa zdalo, že každú chvíľu zomrie. Keď sprievod prešiel až k ich domu, matka plná dôvery vzala chlapca a cez otvorený oblok ho obetovala P. Márii a so slzami hovorila: „Ó, dobrá Matka, alebo uzdrav dieťa, alebo si ho vezmi do raja!" Matkina prosba nebola márna. Za deň sa dieťa uzdravilo a o niekoľko dní celkom zdravé prinieslo na oltár P. Márie sviecu ako poďakovanie za uzdravenie.
V inom dome ležalo 8 ročné dievča, ktoré malo ochromené nohy a chodiť mohlo iba s najväčšou námahou. Keď prichádzal sprievod s obrazom k ich domu, matka odporúčala dievča s veľkou dôverou P. Márii. Len čo to urobila, vidí, že dievča sa hýbe a je čiastočne uzdravené. Posilnená tým vo svojej dôvere, doniesla dieťa onedlho do kostola sv. Alfonza, položila ho pred obraz P. Márie Ust. Pom. a zvolala s veľkou dôverou: „Dokonči, Matka, dielo, ktoré si začala!" Len čo to povedala, dieťa na prekvapenie všetkých vstalo a začalo chodiť.
Trojdňová pobožnosť bola veľmi slávna, Rímsky časopis „Journale de Rome" napísal: „Nemôžeme si ani predstaviť, aký ohromný bol nával ľudu v kostole sv. Alfonza v tých troch dňoch. Kardináli, biskupi, preláti, svetskí i rehoľní kňazi pokladali si za veľkú česť, že mohli slúžiť sv. omšu pred milostným obrazom. Pobožný ľud putoval i z najvzdialenejších častí mesta do kostola sv. Alfonza. Od rána do večera bol kostol naplnený. Spovedelnice boli ustavične obliehané. Človek musel túto svätú oduševnenosť vidieť, aby ju pochopil. Za tie tri dni navštívilo kostol sv. Alfonza so 50.000 ľudí a 1200 pristúpilo k sv. sviatostiam. Obraz ostal na oltári cez celý máj. 21. apríla odovzdal P. Mauron pápežovi Piovi IX. vernú napodobeninu, kópiu obrazu P. Márie Ust. Pom. Sv. Otec si ju zavesil vo svojej kaplnke. 5. mája prišiel osobne pozrieť a uctiť obraz P. Márie Ust. Pom. v kostole sv. Alfonza. Dlho obraz pozoroval a potom hovoril: „Ó, aký je krásny."
Druhé triduum sa konalo na začiatku júna a bolo ešte slávnostnejšie ako prvé. Zúčastnilo sa na ňom viac ľudí ako na prvom. Od 4. júna bol obraz na bočnom oltári až do r. 1871, kedy bol postavený nový hlavný oltár — dielo tirolského umelca Stolza. Od tých čias je na hlavnom oltári, ako na tróne milosti, odkiaľ P. Mária rozdáva svoje milosti a dobrodenia.
Obraz korunovaný.
Novej slávy sa dostalo obrazu Panny Márie Ustavičnej Pomoci, keď bol slávne korunovaný zlatými korunkami. Zvyk korunovať obrazy a sochy je starý. Už od 8. storočia sa korunovali sochy a obrazy. Od 17. storočia sa s touto vecou zaoberá kapitula vatikánskej baziliky. Roku 1836 zložil šľachtic Alexander Sforza na tento cieľ veľkú základinu, aby sa z úrokov zaobstarávali korunky. Ktoré obrazy sa majú korunovať, je stanovené v testamente.
Tri podmienky musia byť splnené:
a) Úcta obrazu je biskupom schválená,
b) Úcta musí byť stará, dejinami dokázaná,
c) Skrze obraz sa stali dokázateľné zázraky, a to vo väčšom počte.
V našej Republike máme takú korunovanú sochu na levočskej hore. — Ani rok ešte neuplynul, čo obraz vrátili verejnej úcte a už 12. mája 1867 ustanovila vatikánska kapitula jednohlasne, aby obraz Panny Márie Ust. Pomoci bol slávnostne korunovaný. Všetky podmienky boli splnené. Slávnosť korunovácie bola stanovená na 23. júna 1867. Korunováciu predchádzala i nasledovala trojdňová pobožnosť. Táto slávnosť prevýšila všetky predchádzajúce. Celý kostol bol nádherne ozdobený, najviac však hlavný oltár. Nad oltárom bol drahý baldachýn, okolo svetlá a dary za prijaté dobrodenia. Kostol bol ozdobený i s vonkajšej strany.
V deň korunovácie bol kostol preplnený ľuďmi. Obrad korunovania vykonal alexandrijský patriarcha, dekan vatikánskej kapituly, kardinál Rogerius Aloysius Antici Mattei. Korunky sú zlaté, ozdobené perlami a drahými kameňmi. Po pontifikálnej sv. omši zaspieval kardinál antifónu: „Regina coeli" a kým zbor spieval, spustili obraz na oltár a pripevnili naň korunky. Potom vykonali predpísané modlitby. Po nich obraz dali na pôvodné miesto. Nakoniec zaspievali Te Deum, ktoré ľud, radosťou priam sfanatizovaný, spieval s veľkým oduševnením. Pri korunovaní strieľali z mažiarov. Na toto znamenie začali zvoniť, zvony na Maria Maggiore a v kostole sv. Jána v Lateráne a oznamovali celému mestu túto radostnú udalosť.
Druhého dňa obraz niesli v sprievode mestom. Tento sprievod nádherou a leskom prevýšil sprievod minulého roku. Po celé tri dni bol kostol sv. Alfonza osvetlený i domy v ulici. Na posledný deň usporiadali i ohňostroj. Najväčšia sláva a oduševnenie nastalo, keď sa na nebi ukázalo meno Mária napísané ohnivými písmenami. Ľud začal volať: „Nech žije Mária! Nech žije Matka Ustavičnej Pomoci!" Na pamiatku tejto slávnosti v nedeľu pred sv. Jánom Krstiteľom (24. júna) slávi sa sviatok P. Márie Ust. Pom.
Od tých čias neprestala úcta P. Márie Ust. Pom. Denne sa slúži mnoho sv. omší pred zázračným obrazom. Mnoho kardinálov, biskupov a prelátov slúžilo a slúži sv. omšu pred obrazom Panny Márie Ustavičnej Pomoci. Často bývajú pred ním i primície. Pred obrazom vidíme modliť sa ľudí cez celý deň. Večer je spoločný ruženec a litánie s požehnaním. Od roku 1898 bol denne na tomto požehnaní prítomný kardinál Casali de Drago. P. generál Mauron hovoril, že dobrodenia a milosti, ktoré P. Mária preukázala generálnemu domu, sú takmer nekonečné.
