Prečo sa úcta k obrazu P. Márie Ust. Pomoci tak rozšírila?
Mnohí kňazi a biskupi boli v Ríme v tom čase, keď obraz P. Márie Ust. Pom. dali kostolu sv. Alfonza a keď bol korunovaný. Odniesli si úctu k nemu z Ríma domov. Iní zasa poznali obraz pri vatikánskom sneme a jeho kópiu si odniesli domov. Viliam Emanuel Ketteller, mohučský biskup priniesol vernú kópiu z Ríma a vyložil obraz na verejnú úctu vo svojej katedrále. Podobne urobili mnohí iní.
Pápeži sami napomáhali rozšírenie úcty, lebo obraz Matky Ust. Pomoci ctili. Pius IX. mal tento obraz vo svojej súkromnej kaplnke. Jeho meno je na prvom mieste medzi členmi arcibratstva Matky Ust. Pom. a sv. Alfonza. Vždy sa radoval, keď mohol svätiť obrazy Matky Ust. Pom., ktoré sa posielajú do celého sveta. Keď ho katolíci v Žitomíri žiadali, aby im poslal obraz P. Márie, ktorý sa v Ríme najviac uctieva, poslal im obraz P. Márie Ustavičnej Pomoci.
Lev XIII. mal obraz P. Márie Ust. Pomoci na svojom pracovnom stolíku a dal ho assumptionistom, ktorí išli do Bulharska r. 1902, ako aj zástavu s tým istým obrazom.
Pius X. r. 1908 poslal cisárovnej Abesínie Taitan krásny, bohato zdobený obraz Matky Ust. Pom. Aj on dovolil odpustky na modlitbu: Matka Ust. Pom., oroduj za nás. (100 dní.)
Benedikt XV. mal jej obraz nad svojím trónom a r. 1916, keď bolo 50-ročné jubileum prenesenia obrazu do kostola sv. Alfonza, dal raziť medailu, kde na jednej strane bol obraz P. Márie Ust. Pom. a na druhej jeho podoba. Udelil 300 dní odpustkov na modlitbu k Panne Márii, Matke Ust. Pomoci za Kongregáciu.
Pius XI. chcel týmto obrazom mať ozdobenú knihu, ktorá vyšla vo Vatikáne v prospech detí v Rusku. Ten istý obraz dal do znaku pápežskej delegácie pre Rusko. Aj on poslal etiópskej cisárovnej Zeodite a cisárovi Tefan Makunneovi, ktorí sú síce schizmatickí Koptovia, ale sú priazniví katolíckej cirkvi a ju podporujú, veľký dar prostredníctvom svojho legáta, biskupa Marchetti-Salvaggiani, sekretára Propagandy. Toho prijali v Addis Abebe 23. novembra s veľkými poctami. A čo to daroval cisárovnej? Krásny obraz P. Márie Ust. Pom. so zlatými korunkami.
Veľkým ctiteľom Matky Ust. Pom. bol kardinál Mikuláš Marini. Keď r. 1866 niesli obraz Matky Ustavičnej Pom. do nášho kostola v Ríme, vtedy bol ako klerik v sprievode. Od tých čias ctil P. Máriu Ust. Pom. Mal vo svojej izbe jej obraz a často ho bozkal. Kedykoľvek išiel popri kostole sv. Alfonza, vždy sa tam zastavil a pozdravil P. Máriu Ust. Pomoci. Denne býval na litániách a požehnaní. Už vtedy, keď ešte nebol kardinálom, zaoberal sa myšlienkou veľkého významu. Chcel totiž, aby bola zriadená kongregácia pre východnú cirkev a pri nej ústav, aby sa mohlo lepšie pracovať na únii. Túto myšlienku mu iste vnukla P. Mária, ktorá prišla do Ríma z východu. Túto vec predniesol Piovi X., ktorý ho však odmietol. R. 1916 ho Benedikt XV. ustanovil za kardinála. Svoj plán zveril novému pápežovi. Benedikt preto prosil osvietenie z neba. Pozrel na obraz P. Márie Ust. Pom., ktorý mal na stole a o chvíľku s radostnou tvárou prisľúbil, že naozaj zriadi novú kongregáciu i ústav. A tak sa i stalo. 1. mája 1917 bola kongregácia zriadená a prvým jej predstaveným stal sa 15. októbra kardinál Marini.
Príklad pápežov nasledovali i biskupi, kardinál Fischer, kolínsky arcibiskup, Mercier, mechlinský arcibiskup, Bourne a i. Iný biskup zasvätil svoju diecézu Matke Ust. Pomoci, lebo ho uzdravila z choroby, trvajúcej deväť rokov. Ministerský biskup Hermann Diegelstadt zaviedol vo svojej diecéze sviatok Matky Ust. Pom. Ľvovský arcibiskup Boleslav Twardowski zasvätil Matke Ust. Pom. seminár i kostol, ktorý vystaval v Tarnopole a na svojich listoch mal obraz Matky Ust. Pom. Preložil aj knihu z francúzštiny o P. Márii Ust. Pomoci.
Aj kňazi sa usilovali rozšíriť túto úctu. Napríklad farár Viliam Limbách zadovážil z Ríma do 200 autentických obrazov pre kostoly v Porýnsku. V Uruguay vznikla Kongregácia Sestier Ustavičnej Pomoci. Sami veriaci často donútiii svojich pa stierov, aby aj oni ctili Matku Ust Pomoci.
Koľko sa nápracovali a nastarali P. generál Mauron, Raus, Murray aby sa rozšírila úcta k P. Márii Ust Pomoci. Ako často napomínali svojich poddaných, aby P. Máriu Ust Pom. ctili a jej úctu rozširovali me dzi ľudom na misiách. Kardinál Van Rossum CSsR dal si obraz P. Márie Ust. Pom. do svojho znaku. — Viliam Wulfing, redemptorista, apoštolský vikár v Suriname, dal jej obraz do svojej katedrály a zaviedol jej arcibibratstvo. P. Márii Ustavičnej Pomoci zasvätil misijnú stanicu a jej obraz vyložil v mnohých kostoloch a kaplnkách.
V Oregon City zasvätil jej arcibiskup Viliam Gross katedrálu. Koľko pracovali i kňazi našej Kongregácie na rozšírení tejto úcty! Koľko miliónov obrázkov rozdali! V každom našom kostole je jej obraz alebo oltár. Do 50 našich kostolov je jej zasvätených.
Zámery Božie s obrazom Matky Ustavičnej Pomoci.
„Prst Boží je to", tak musíme zvolať, keď čítame dejiny obrazu Panny Márie Ust. Pomoci. Našli ho práve vtedy, keď dostala úcta k P. Márii nové oživenie vyhlásením článku viery o Nepoškvrnenom Počatí, zjaveniami v Lurde, mariánskymi zjazdami, mariánskymi encyklikami. Náš obraz svojím nápisom hlása nielen základnú pravdu o P. Márii, že je Matkou Božou, ale i iné dve pravdy, totiž, že jé spoluvykupiteľkou a prostrednicou milostí. P Mária sa stala spoluvykupiteľkou tým, že dala sú hlas na vtelenie Božieho Syna a na smrť i hrozné muky, ktorými nás mal vykúpiť. Preto sama kongregácia sv. Officia ju nazýva 27. marca 1913 spoluvykupiteľkou. Obraz P. Márie Ustavičnej Pom. takmer zobrazuje túto náuku sv. Cirkvi.
Archanjel Gabriel nás upamätúva na vtelenie a súhlas P. Márie: „Hľa, ja dievka..." Už vtedy vedela, že jej Syn bude trpieť a ona s Ním. Ako hovorí pápež Pius X.: „Dala Mu nielen telo, aby trpel, ale Ho vychovala a sama obetovala." P. Mária na obraze, hoci prejavuje zármutok, jednako nepozerá na Ježiška, ale na ľudí. Tým ukazuje, že tak milovala svet, že Syna dala za jeho spásu.
Že je prostrednicou milosti, dokazuje ďalej jej názov „Matka Ustavičnej Pomoci". Nijaký iný názov v litániách nenaznačuje to tak jasne ako tento; ani názov Matka Božej milosti, ani Pomocnica kresťanov.
Tu na obraze sú jasne dokázané slová sv. Alfonza: „Je to vôľa Božej prozreteľnosti, ktorá chce, aby všetky milosti sa nám dostávali iba cez ruky P. Márie. Ona je svojím Synom ustanovená za rozdávateľku všetkých milostí. Z toho vyplýva, že vzývanie P. Márie je potrebné a že jej prostredníctvom dosiahneme všetky milosti. Všetko dobré, ktoré máme, máme prostredníctvom P. Márie. To isté hovorí Benedikt XV.: „Ona je vodovod, ktorým prichádzajú k nám všetky milosti.,, Lev XIII. hovorí: „Môžem povedať, že z veľkého pokladu milostí dostaneme ich iba skrze Máriu." Podobne hovorí Pius X. a Benedikt XV., ktorí ju volajú všemohúcou rozdavateľkou milostí. Pius X.: „Kristus je prostredník u Boha jediný. P. Mária však je najmocnejšia celého sveta u Syna, prostrednica a radkyňa."
Že je P. Mária naša matka, netreba ani dokazovať. Sám Boh nám ju dal za matku. Lev XIII. hovorí: „Ani nevieme vypovedať, koľko moci sa jej dostalo, keď bola vzatá do neba. Od tých čias sa začala starať podľa Božej vôle o sv. Cirkev a nám pomáhať ako Matka a ako pomocnica, stala sa rozdávateľkou milostí, vyplývajúcich z tajomstiev vykúpenia. Preto jej bola daná takmer nekonečná moc, preto k nej kresťanské duše priťahuje vrodený cit, aby jej zjavovali svoje slabosti, radosti a utrpenia a odporúčaly sa do jej ochrany a dobroty. Vidíme teda, že celé učenie sv. Cirkvi o P. Márii je na obraze Matky Ust. Pom. živo znázornené.
