Obraz P. Márie Ust. Pom. a spojenie schizmatikov s katolíckou cirkvou.
Lev XIII. hovorí, že viera je základom spásy a duchovným darom. Vieru nám sprostredkuje P. Mária, ktorá nám dala pôvodcu viery a sama pre vieru bola blahoslavená. Ona premohla všetky bludy. Preto máme s dôverou prosiť P. Máriu, aby zjednotila všetkých kresťanov do jedného ovčinca cirkvi katolíckej. Pokiaľ ide o východných schizmatikov, hovorí Pius XI., že ich úcta k P. Márii robí nám ich bližšími.
Z východu sa dostali k nám mnohé obrazy P. Márie. I schizmatici ctia P. Máriu a tak nás P. Mária takmer núti, aby sme sa za nich modlili. Zo všetkých obrazov je práve obraz Matky Ust. Pom. najvhodnejší k napomáhaniu zjednotenia. Je to východný obraz, kópia starého obrazu P. Márie Vodkyne, ktorý ctia i Rusi. Do Ríma ho preniesli v XV. storočí a je v katolíckej Cirkvi najviac uctievaný, známy Rusínom i Rusom. — Ako by k nám hovorila P. Mária z obrazu: „Nezabúdajte na toľkých bratov, oddelených v rozkolníctve na východe, odkiaľ som prišla k vám. Aj oni ma milujú. Usilujte sa ich, modlitbou priviesť do pravej Cirkvi. Im zase takto dáva napomenutie, aby sa do pravej Cirkvi vrátili.
Udalosti dokazujú, že je náš obraz najvhodnejším k zjednoteniu západnej a východnej Cirkvi. Roku 1902 na mariánskom sjazde vo Freiburgu kázal Anton Mariscal, CSsR o únii, a prosil všetkých, aby sa modlili na ten úmysel k P. Márii, Matke Ust. Pomoci. Zjazd prijal tento návrh s veľkým oduševnením. Roku 1902 dal Lev XIII. misionárom, ktorí išli do Bulharska, obraz a zástavu P. Márie Ust. Pom. a pergamenový list, vlastnoručne písaný, v ktorom bolo po slovansky napísané: „Ó, vy všetci najmilší synovia slovanskej cirkvi, slávni svojimi apoštolmi Cyrilom a Metodom, pokľaknite pred týmto obrazom nepoškvrnenej Panny a našej Matky a vytrvalo sa modiite, aby sa obidve cirkvi zjednotili a bol jeden ovčinec a jeden pastier!" — Keď obraz ukázali ľudu a prečítali mu slová, boli všetci až k slzám pohnutí.
Roku 1903 hovoril P. Generál, že tento obraz je i na východe preto veľmi uctievaný, aby sa vrátili rozkolníci do Cirkvi. Keď to svätý Otec počul, schválil tento výrok a hovoril; že nič si tak nežiada, ako aby sa východní kresťania vrátili do pravej Cirkvi, a že všetko urobí, aby sa to uskutočnilo.
Už r. 1896 začal sarajevský arcibiskup Jozef Stadler vydávať chorvátsky a srbský časopis „Balkan" na podporu únie. Na titulnej stránke je obraz P. Márie Ust. Pom. a pod ním východný patriarcha podáva ruku pápežovi. Dúfal, že na orodovanie Matky Ustavičnej Pomoci sa únia podarí. Podobne na knihe P. Nillesa S. J. a na knižke, vydanej v prospech ruských detí samým svätým Otcom Piom XI. je obraz Matky Ustavičnej Pomoci. Pius XI. dal do znaku pápežskej delegácie v Rusku obraz P. Márie Ustavičnej pomoci a takisto na ich pečiatku.
Zvláštnosti úcty Panny Márie, Matky Ustavičnej Pomoci.
Obraz v Ríme je pôvodný zázračný obraz, v ktorom sa začala uctievať Matka Ust. Pomoci. Všetky iné obrazy Matky Ustavičnej Pomoci sú iba napodobeniny, kópie pôvodného obrazu v Ríme. Veriaci ľud uctieva tieto obrazy na oltároch po celom svete. A mnohé z týchto kostolov sa stávajú strediskom pobožnosti a pútnymi miestami, a obrazy Matky Ust. Pomoci zázračnými práve tak, ako pôvodný obraz. Túto zvláštnosť nenachádzame pri iných zázračných obrazoch v Cirkvi. P. Mária chce nám tým dať najavo, že hocikde sa jej obraz uctieva, všade je trónom milosrdenstva. Môžeme právom hovoriť: Koľko obrazov, koľko oltárov Panny Márie Ust. Pom., toľko zázračných obrazov, lebo všade udeľuje milosti práve tak, ako z pôvodného obrazu v Ríme.
Druhou zvlášnosťou tejto úcty je, že sa spojuje s úctou k sv. Alfonzovi. Sv. Alfonz sa narodil r. 1696 a zomrel r. 1787 v južnom Taliansku, v neapolskom kráľovstve. Založil Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa, čiže redemptoristov. Bol za svätého vyhlásený 26. mája 1839 a 23. marca 1871 za učiteľa sv. Cirkvi. Od detstva bol veľkým ctiteľom P. Márie. Pripevňoval si obrázok P. Márie na strom a pred ním sa modlieval. Keď založil Kongregáciu, prikázal svojim poddaným ako povinnosť ctiť P. Máriu a jej česť všade rozširovať. Z lásky k P. Márii sa postil v sobotu a pred mariánskymi sviatkami, ako aj každú sobotu kázal o jej prednostiach, každý deň sa modlil sv. ruženec a každú štvrťhodinu Zdravas. K P. Márii sa utiekal ako k Matke. V pokušeniach a utrpeniach u nej hľadal útočište. Napísal knihu: „Vznešenosti P. Márie", kde napísal veľa krásneho a spasiteľného o Panne Márii, najmä že skrze ňu Boh udeľuje všetky milosti a že iba jej prostredníctvom môžeme dosiahnuť spásu. Podľa sv. Alfonza je ona ustavičnou pomocou. Preto potrebujeme jej orodovanie a máme sa k nej modliť. Iba tak si získame pohrebné milosti pre spásu a čnostný život.
P. Mária jeho lásku odmeňovala a častejšie sa mu zjavovala, napríklad pri kázni vo Foggii. I v hodine smrti sa mu dva razy zjavila a uistila ho, že bude spasený. Tohto ctiteľa P. Márie ctíme spolu s P. Máriou. Robíme to pre dvojakú príčinu. Vyvoľujeme si ho za ochrancu, aby nás utvrdzoval v úcte k P. Márii a dodával nám dôveru v jej pomoc, a aby bol naším vzorom a vodcom v úcte k P. Márii. Tak chceme P. Máriu milovať, vzývať, k nej sa modliť, v ňu všetku svoju nádej skladať a čnostným životom sa jej zaľúbiť, ako nás učí sv. Alfonz.
