Úcta P. Márie Ustavičnej Pomoci na Slovensku.
Na Slovensku si ctili P. Máriu Ustavičnej Pomoci už pred príchodom redemptoristov. Prví ju priniesli azda bohoslovci, ktorí študovali v Ríme. V Jenkovciach pri Užhorode, kde pred prvou svetovou vojnou nevkročila noha misionára redemptoristu, už ho predišla jeho rehoľná patrónka, Matka Ust. Pomoci, vo svojom obraze. I gréckokatolíci poznali a ctili P. Máriu Ust. Pomoci a jej obraz nosievajú pri sprievodoch a odpustoch. Na Slovensku uviedli úctu P. Márie Ust. Pom. redemptoristi sv. misiami, ktoré tu konajú už vyše 60 rokov.
Redemptoristi kázali o P. Márii Ust. Pomoci, povzbudzovali veriacich k úcte P. Márie a zasväcovali jej celé farnosti. Pri sv. misiách rozdávali obrázky P. Márie Ust. Pomoci a do misionárskej knižky „Spas dušu svoju" vložili poučenie o úcte k P. Márii Ust. Pomoci. Obrazy veľké i menšie zadovážili pre jednotlivcov i farnosti.
Po prevrate zriadili na žiadosť najdôstojnejších pánov biskupov postupne kláštory. Prvý bol v Stropkove r. 1921. Tu si zadovážili pre kostol z Ríma obraz P. Márie Ust. Pomoci, maľovaný na dreve. Pri jeho slávnostnom vyložení konala sa trojdňová pobožnosť v dňoch 14.—16. augusta roku 1923, ktorej sa zúčastnilo na 12.000 pútnikov zo Šariša a Zemplína.
Ešte dnes bývajú v Stropkove slávnosti na česť Matky Ust. Pom. V Kostolnej pri Trenčíne sa usadili redemptoristi r. 1923. R. 1927 vybudovali pri kláštore kostolík na česť P. Márie, Matky Ust. Pomoci, ozdobili oltár krásnym obrazom Matky Ust. Pom. a založili arcibratstvo Matky Ust. Pom. a sv. Alfonza. Na sviatok Matky Ust. Pom. zbožní pútnici z blízka i z ďaleka napĺňajú túto milú svätyňu, prijímajú sv. sviatosti a vo veľkom počte sa zúčastňujú sprievodu s milostným obrazom. Každú sobotu sa konáva pobožnosť k P. Márii Ust. Pomoci.
Od roku 1922 do r. 1927 a znova od r. 1940 zdržujú sa redemptoristi v bývalom kláštore piaristov v Podolínci. Zamilovaným predmetom v kostole sv. Stanislava sa stal prekrásny obraz Matky Ustavičnej Pom., maľovaný na medi. Každý rok sa tam konali i konajú veľké odpusty, na ktoré prichádzajú pútnici z celého Spiša, takže sv. omša sa musí slúžiť vonku, na kostolnom dvore. I kázeň býva vonku, lebo kostol nemôže pojať do seba všetkých pútnikov. Mnoho ich pristupuje k sv. sviatostiam. Denne sa pri príchode do kostola i pri odchode z neho zastavia veriaci v bočnej kaplnke Matky Ust. Pomoci, aby sa pomodlili. 17. septembra 1931 bol posvätený nový kláštor gréckokatolíckeho obradu v Michalovciach. Dočasná kaplnka bola zasvätená P. Márii, Matke Ust. Pomoci. Po dokončení, cirkev obraz preniesla na bočný oltár do cirkvi. Na odpusty Panne Márie Ustavičnej Pomoci prichádzajú veriaci z ďalekých obcí, aby uctili Matku Božiu, ktorú veľmi ctia pod týmto názvom. R. 1935 bol zriadený dom redemptoristov v Bratislave. Vedľa domu bola postavená dočasná kaplnka, v ktorej je na bočnom oltári obraz P. Márie, Matky Ust. Pomoci. Po celý deň nájdeš pred ním kľačať zbožných veriacich, ktorí prednášajú P. Márii svoje prosby. Chudobní i bohatí, nízki i vznešení, mužovia i ženy kľakávajú pred týmto obrazom. Koľko ich tu našlo pomoc a potešenie, útechu a povzbudenie! Koľkí boli vypočutí v prosbách telesných a duševných.
A v ostatnom svete?
V Poľsku bola zavedená úcta Panny Márie, Matky Ust. Pom. neskoro, až r. 1889. Rozšírila sa však tak chytro, že je teraz uctievaná takmer v každom dome. Sú jej zasvätené oltáre v mnohých kostoloch a na mnohých miestach zriadené arcibratstvá, napr. v Mosciskách, Tuchove, Maksimóvke atď.
I v iných krajoch sveta je známy obraz P. Márie, Matky Ust. Pomoci. V Afrike, Austrálii, Cíne. V Japonsku zaviedol úctu k P. Márii Ust. Pomoci misionár Raguet. Keď išiel do Oyamy, stretal sa s pohanmi, ktorí putovali do budhistického chrámu zasväteného Kuanone. Keď sa pýtal, kto je to Kuanona, odpovedali pohania, že je to bohyňa milosrdenstva, ktorá počuje modlitby celého sveta. Pri tých slovách mu prišla na um šťastná myšlienka. Zadovážil si obraz P. Márie, Matky Ustavičnej Pomoci, postavil preň peknú kaplnku v Oyame a začal kázať o P. Márii. Mnohí pohania namiesto ku Kuanone putujú teraz k ozajstnej Matke milosrdenstva, k Matke Ustavičnej Pomoci.
A čo mám hovoriť o Amerike? Kanadským katolíkom je veľmi milá. Ešte viac to platí o Spojených štátoch. Najznámejší je náš kostol v Bostone, kde v rokoch 1871—1884 bolo viac ako 331 ľudí uzdravených. V St. Luis v našom kostole je najviac ľudí, ktorých ta priťahuje P. Mária, Matka Ustavičnej Pomoci. Pri novéne, ktorá sa koná každý rok, bolo roku 1923 prítomných 8000 za jediný deň, roku 1924 ich bolo 12 000 a roku 1925 za celú novénu 100.000 ľudí. Podobne je tomu v Chicagu, v kostole sv. Michala, v Baltimore, vo Filadelfii, New Yorku, New Orleans atď. I v Omahe jej roku 1934 posvätili oltár v kostole sv. Václava.
Nikde však nie je P. Mária tak ctená, ako v Južnej Amerike; koľko by sa mohlo napísať o Mexiku, Kolumbii, Peru, Chile, Argentíne, Uruguaji, Brazílii, Suriname! V Ekvádore, v meste Cuenca hrozil dlhotrvajúci dážď všeobecnou záhubou obilia. Katolíci sa modlili, dážď však neprestával. Niekoľko ľudí začalo deväťdňovú pobožnosť, ktorá sa premenila vo všeobecnú. Mestom nosili i obraz P. Márie Ust. Pomoci, ku ktorej novénu konali. Dážď hneď prestal. Od tých čias je tam P. Mária Matka Úst. Pomoci veľmi ctená.
Arcibiskup zo Santiaga písal: „ľudia sú celí oduševnení pre Matku Ust. Pomoci. Na svojej vizitácii som našiel jej obraz v každom kostole, v mnohých je jej oltár." Z Buenos Aires písal istý človek, ktorý bol v Ríme v kostole sv. Alfonza, že úcta v Ríme sa nevyrovná úcte, akú vzdávajú P. Márii Ust. Pom. v Buenos Aires.
Z baltimorskej provincie hlásia roku 1939 toto:
Z jediného nášho domu v Nebraske bolo poslaných 60.000 obrazov, to znamená, že 60.000 rodín má obraz Panny Márie Ust. Pom. a že ju ctia. 6000 ľudí býva na pobožnostiach k P. M. Ust. Pomoci, ktoré sa konajú každý piatok o pol štvrtej popoludní a vysielajú sa rádiom. Tieto pobožnosti a kázne počúva vyše 10,000 000 ľudí. Najmä chorí v nemocniciach a iní radi počúvajú tieto pobožnosti. Naši dostávajú mnohé ďakovné listy. Počúvanie týchto pobožností v rádiu priviedlo 5 člennú luteránsku rodinu k pravej viere a istého muža, ktorý nebol už 45 rokov pri svätej spovedi, k sv. sviatostiam.
Z toho istého kláštora konali 60 deväťdňových pobožností k P. Márii s kázňami. O P. Márii sa kázalo 1489 kázní, bolo vydané 180.000 knižočiek deviatnika k P. Márii Ust. Pom., ktoré boli hneď rozobrané a rozpredalo sa 50.000 agnuštekov. V St. Luis, 1939. Bolo 80 deväťdňových pobožností, 45 trojdňových pobožností k Panne Márii Ust. Pomoci v 125 farnostiach; 161.470 účastníkov prijalo sväté sviatosti. Počas novény 1938 ku cti P. Márie Ust. Pom. sa musela pobožnosť v robotný deň konať desať ráz za deň a v nedeľu 12 ráz za deň. 10.000 ľudí sa denne zúčastnilo na tejto pobožnosti. 14.000 pristúpilo ku sv. spovedi a 24.000 ku sv. prijímaniu.
V Indii sa úcta k P. Márii Ust. Pom. veľmi rozvírila. R. D. Wellanikaran, malabarského rítu, študoval v Ríme a po vysviacke slúžieval sv. omšu v kostole sv. Alfonza v Ríme pred obrazom P. Márie Ust. Pom. Keď sa dostal do Západnej Indie, začal rozširovať úctu k P. Márii Ust. Pom. Rozširoval obrazy a obrázky i knižky, písané v tamojšej reči. Vystaval kaplnku a zasvätil ju P. Márii Ust. Pom. Sem putovali o krátky čas veriaci z ďalekých i blízkych miest a ako tvrdili, dostali mnohé mimoriadne milosti na orodovanie Panny Márie Ust. Pom. Roku 1939 bolo ich na sviatok P. Márie 4000.
V Argentíne, v meste Salta, pristúpilo 25. júna 1939 ku cti P. Márie Ustavičnej Pom. 4700 osôb k sv. sviatostiam. Popoludní bol sprievod, na ktorom sa zúčastnilo na 20.000 ľudí. Sprievod otvárali indiánski jazdci vo zvláštnom odeve, ktorý budil vše, obecnú pozornosť. V sprievode hrali tri kapely. Vojenská, policajných zriadencov a saleziánskych chovancov. Aby sa i chudobní mohli zúčastniť na slávnosti, zabili 12 volov a mäso rozdali chudobným. Okrem toho rozdali na 2000 porcií iného pokrmu, 1000 porcií čokolády s mliekom, 500 kg chleba a 250 kg cukru. V Buenos Aires bola podobná slávnosť.
9. novembra 1939 vyhlásil arcibiskup z Montevidea Ján František Argóne, so súhlasom kapituly, kostol redemptoristov za ,,arcibiskupskú" svätyňu Matky Ustavičnej Pomoci. Udal tieto dôvody:
a) Náš predchodca, Marián Soler, nazýva kostol redemptoristov votívnym kostolom a v ťažkých časoch čakal pomoc a ochranu od „Prosiacej všemohúcnosti", ctenej pod názvom Matky Ust. Pom.
b) Ľudia si navykli nazývať tento kostol svätyňou.
c) Redemptoristi v Uruguaji pracujú už 50 rokov horlivo a s veľkými obeťami a mnoho dobrého robia pre Cirkev i štát. Tak si získali lásku, vďačnosť a obdiv ľudu.
d) V spomenutej svätyni nesčíselní nachádzajú pokoj a dobro, hlavne však sa tam uctieva Matka Ust. Pomoci, ktorú náš predchodca od malička ctil.
e) R. 1908 mal primície pred obrazom P. Márie v Ríme u sv. Alfonza. 19. júna 1921 korunoval obraz Panny Márie Ust. Pom. v tejto svätyni zlatými korunkami. 18. júna ho zachránila pred vrahmi, ktorí ho chceli úkladne zavraždiť.
V Spojených štátoch severoamerických svetský kňaz Ján Dussman z mesta Glenviev Hlinois hlási rádiom každý utorok, štvrtok a sobotu od 8.45—9.00 hod. správy o ustavičnej pomoci P. Márie, ktoré počúva 5 štátov. R. 1940 bola v Únii vydaná knižka o P. Márii Ust. Pomoci písmom slepcov, vypichovaným na papieri, spolu so správou o zázračnom uzdravení slepého dievčaťa.
V Spojených štátoch sa tak rozšírila úcta k Panne Márii Ust. Pom., že P. Strass mohol napísať: „Keby si konal cestu 9 dní pred sviatkom P. Márie Ust. Pom., ľahko by si našiel každý deň kostol, kde by si mohol byť prítomný na pobožnosti k Matke Ust. Pom. Naozaj by si mohol začať deväťdňovú pobožnosť v St. Luis a skončiť v New Orleansi alebo Chicagu, Detroite atď., a ani jeden deň by si nemusel pobožnosť vynechať.
Mexiko. Ako P. Mária sama ukazuje cestu svojim ctiteľom, vidíme z listu, ktorý písal D. Tomáš Orduna, bosý augustinián, 10. febr. 1940 z obce Moroleón do Ríma: „Posielam vám súhlas p. arcibiskupa, aby bolo v našom kostole zriadené arcibratstvo MUP. Pred 4 rokmi som zaviedol v meste Celaya na skúšku toto bratstvo a veľmi chytro sa rozšírilo a prevýšilo všetky iné. Toto ráčte zriadiť kanonicky. Usilujem sa všetkým spôsobom rozširovať úctu k P. Márii Ust. Pomoci a prosím, aby mi bola nápomocná v smrti."
Ako je rozšírená úcta P. Márie Ust. Pomoci, vidíme z toho, koľko obrazov a agnuštekov bolo v niekoľko mestách vytlačených. V Ríme od r. 1866—1876 hlbokotlačí 13.000, tzv. fotografií 30.000, menších obrazov 70.000. V Madride za r. 1901 60.000, v Paríži do r. 1902 v jednej firme 2,000.000, v druhej 300.000, v tretej 1,000.000 a 3000 na hodvábe. V Nemecku vydal Kuhlen v Glandbachu r. 1919 na 100.000 veľkých, vyše milióna malých a sám dosvedčil, že nijaký iný obraz sa nepredáva v takom počte ako obraz P. Márie, Matky Ust. Pom. U Benzingera sa do r. 1924 predalo 2,400.000 a u Pusteta 55.000 veľkých obrazov. Malých
obrázkov boli vytlačené veľké milióny. Najviac sú obľúbené u románskych a slovanských národov. Na Slovensku sa rozpredalo 30.000 veľkých obrazov. Podobne bolo veľké množstvo aj agnuštekov P. Márie Ust. Pomoci.
V Ríme bolo ich do r. 1876 na 100 tisíc, v Paríži 5,000.000, v Lyone tiež 5,000.000, v Nemecku od firmy Kissing do r. 1924 na 8—10,000.000 a ročite 500.000. I časopisy a knižky o P. Márii Ust. Pom. vo všetkých rečiach a státisícovom náklade vydávajú svedectvo o úcte k Matke Ust. Pomoci a ju rozširujú. Z toho všetkého vidíme, aká rozšírená je úcta k P. Márii Ust. Pomoci.
