Kráľovná svätého Ruženca predovšetkým si želá, aby sme sa neúnavne modlievali svätý ruženec. Hyacintka hneď po prvom zjavení horlila, aby sa celá jej rodina denne modlila ruženec. Jej matka neskôr pod prísahou vypovedala: — Tak to počuli deti pri zjavení: nie len samy sa mali ruženec modlievať, ale malý aj na tom pracovať, aby sa ho všetci modlili. Ferko sa musí ruženec modliť, aby si ho vzala do neba. Mrzákovi Jánovi Carreira Panna Mária káže denne modliť sa ruženec spolu s rodinou. A ona sa postará o jeho výživu.
13. júla Zjavenie napomína: — Nech sa ľudia na česť Matky Božej denne modlievajú ruženec, aby vyprosila koniec vojny. Lebo len ona môže pomôcť! Niečo neskôr v tom istom zjavení Lucia hlasno opakuje: — Áno, ona chce, aby sa ľudia ruženec modlievali... ruženec modlievali!
Videním pekla naplašené dietky prosebným pohľadom prosia mocnú Paniu o pomoc, a ona im vysvetlí význam videnia a dodáva: — Keď sa modlíte ruženec, na konci každého desiatka dodajte: „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy. Zachráň nás od pekelného ohňa. Zaveď do neba všetky duše, najmä tie, čo sú najviac utisnuté na tvoje milosrdenstvo." Teda ružencom majú pomáhať úbohým, ba najúbohejším hriešnikom. Prosbu, aby sa ľudia ruženec modlievali, Zjavenie opakuje pri všetkých šiestich návštevách. V októbri konečne zdôrazňuje: — Nech sa veriaci denne modlievajú ruženec!
Hyacintka, zdá sa, práve tento odkaz Panny Márie pokladala za hlavnú vec pri fatimských zjaveniach. Keď sa jej raz o tom dopytovali, povedala: — Čo Ružencová Panna Mária celkom osobitne odporúčala, je: Denne modlievať sa ruženec a po každom desiatku dodať: „Ó Ježišu, odpusť nám..." Fatimské posolstvo bolo ozaj aj ružencovým posolstvom! Matka Božia si želá, aby sme sa modlievali ruženec.
NAJVZNEŠENEJŠIA MODLITBA
Svätý Karol Boromejský je presvedčený, že hodnotou ruženec nasleduje hneď po svätej omši. Hovorí: — Po svätej omši najvznešenejšou modlitbou je ruženec. Svätý modlieval sa ho denne spoločne s celým svojím domom. Seminaristom svojim kázal: — Ruženec sa modlievajte kedykoľvek stihnete. Podobne zmýšľali veľmi mnohí svätí.
O svätom Dominikovi vieme, že bol hlavným šíriteľom svätého ruženca a že pomocou tejto modlitby obrátil nespočetných kacírskych valdencov a albigencov, ktorí v jeho časoch pustošili Cirkev. Svätý František Salésky ruženec pokladal za „najlepší spôsob modlitby, ak sa ho kto správne modlí." Vravel: — Modliť sa ruženec je moje najpríjemnejšie zamestnanie a najčistejšia radosť môjho srdca. Tomuto výroku svätého vôbec sa nebudeme čudovať, keď si uvážime veľké výhody tejto Panne Márii tak milej pobožnosti!
ÚSTA I SRDCE
telo i dušu zamestnáva ruženec a zasväcuje ich Bohu! Kým ústami šepceme presväté slová, prekrásne modlitby, z ktorých vijeme utešený veniec na oslavu Kráľovnej Nebies a jej milého Syna, zatiaľ naša myseľ zapodieva sa hlbokými tajomstvami našej svätej viery.
V ruženci obetujeme Bohu ovocie svojich perí. Veď z lásky k Bohu a k Matke Božej opakujeme najsvätejšie modlitby svätej Cirkvi: Verím v Boha, Otče náš, Zdravas, Sláva, fatimský vzdych za obrátenie hriešnikov. Pripomíname tiež sebe i Bohu najvznešenejšie tajomstvá nášho vykúpenia... To všetko nás dvíha k Bohu, dodáva nášmu srdcu dôveru, a núti nebo, aby sa k nám schýlilo.
I keby ktosi obyčajne len perami opakoval svoje Otčenáše a Zdravasy, a len perami pripomínal si tajomstvá vykúpenia: nebolo by to zbytočné a zlé! Veď nie je možné, aby ho kde-tu nezachytilo niečo z ich bohatého obsahu. A Boh pozerá na srdce! Vidí úprimný úmysel srdca, a to ochotne prijíma. Ale, aby sme sa ruženec dokonale modlili, treba myslieť aj na ružencové tajomstvá! Kým naše pery odriekajú Zdravasy, naša myseľ má sa zaoberať niektorým tajomstvom zo života Pána Ježiša. Preto si tajomstvo ústne pripomíname! Aj táto spomienka je veľmi vzácna. Lebo je ako by nebeské svetlo a teplo, ktoré sa rozlieva v našej duši a pomáha nám žiť z viery! No, toto nebeské svetlo a teplo sa v nás zmnohonásobí, ak si o tajomstve aj porozmýšľame.
Preto si aj Kráľovná svätého ruženca želá, aby sme sa usilovali vhĺbiť do bohatého obsahu jednotlivých tajomstiev. Na sviatok Nanebovstúpenia Pána 1918 sa Panna Mária zjavila malej Hyacintke a poučila ju, ako samá dobre modlievať ruženec. Preto ju hlbšie uviedla do zmyslu jednotlivých tajomstiev, ktoré sú veľké tajomstvá nášho vykúpenia. (O udalosti sa zmieňuje Castelbranco na strane 120, nemeckého vydania v poznámke.)
No, modlievajme sa ruženec, ako vieme! Neopúšťajme ho pod zámienkou, že my pri ňom nemôžeme rozjímať. Nezabúdajme, že už aj ústna modlitba, ovocie našich perí" je niečo vzácneho, ak pochádza z úprimného srdca! A že už aj prosto spomenúť si na niektorú pravdu svätej viery spasiteľné účinkuje na našu dušu.
Nesužujme sa, keď sa nám nepodarí ruženec rozjímavo modliť, a keď nás často vyrušujú roztržitosti! Len sa usilujme modliť sa ho tak dobre, ako vieme, a iste sa bude páčiť Matke Božej! Veď ruženec, ktorým omilostené dietky privábili Kráľovnú Nebies na zem, istotne nebol rozjímavý! A sotva sa ho modlili bez roztržitosti. Hlavne, keď sa usilovali, aby boli s ním ,,raz-dva" hotové! Ale mali čisté srdce a úprimný úmysel! Len nezabúdajme, že už aj sama spomienka na veľké tajomstvá vykúpenia je vzácna pred Bohom a cenná pre nás! Hlavná vec je, aby sme sa ruženec úctivo modlievali, z lásky k Bohorodičke! Dbajme aspoň na svoje vonkajšie uspôsobenie, ak sa roztržitostí zbaviť nemôžeme.
Modlievajme sa ruženec tak dobre a tak často, ako nám to naše životné okolnosti dovolia. Kto stačí, nech sa pomodlí denne všetkých 15 desiatkov. Kto nestačí, nech sa modlieva
aspoň 5 desiatkov, alebo ak ozaj nemá času, nech aspoň jedným desiatkom poctí Kráľovnú sv. Ruženca. Len nebuďme skúpi voči Bohu a Matke Božej! Ružencom stiahneme hojné nebeské požehnanie na seba i na tých, za ktorých sa ho modlíme. Istotne dosiahneme stálu, živú vieru! „Pobožné a vytrvale modlievať sa ruženec pôsobí vždy zázračne. Neunavuje ani pery, čo ho odriekajú, ani srdce, čo ho miluje, ale unaví, ak sa tak môžeme vyjadriť, dobrotivého Pána Boha, ktorý nútený Matkou Božou, konečna nám udelí, čo si od neho žiadame. Ružencom môžu učení i neučení tlmočiť svoju úctu najsvätejšej Panne a vyjadriť Bohu aj svoju ľútosť a pokánie." (Castel-branco str. 84.) Ruženec možno sa vždy a všade modliť a dá sa so všetkými pobožnosťami spojiť.
TO LUCIFER NEZNESIE
Otec Lamy bol apoštolom parížskych predmestí. Vždy mal v rukách ruženec. — Ak sa na svojich cestách ruženec modlievate — hovorieval — ničoho sa vám netreba obávať. Modliť sa ruženec, to Lucifer neznesie. On je úhlavným nepriateľom ruženca. Keby som Boha nemiloval, modlieval by som sa ruženec už len preto, aby som Lucifera vohnal do zúrivosti! Už dávno pred otcom Lamym skúsil to isté sv. Bernard: — zdravas vyháňa diabla, a od jeho zvuku zatrasie sa hrôzou celé peklo. A ruženec je celým vencom Zdravasov, popretkávaný spomienkou na vznešené tajomstvá vykúpenia, ktoré vyrvalo diablovi nespočetne veľa duší...
Nie div, že ruženec je červeným súknom v očiach všetkých, čo stoja pod mocou alebo v službách pekla. Blahoslavený Grignon z Montortu povedal: — Vždy bolo badať, že všetci, čo majú na sebe pečať zatratenia, ako bludári, protestanti, bezbožníci a pyšní: nenávidia Zdravas a ruženec, alebo ním opovrhujú... Ja zas nič nepoznám, čo by bolo vhodnejšie pritiahnuť nám do srdca kráľovstvo božie a večnú Múdrosť samu, ako spojiť ústnu modlitbu s rozjímavou vo sv. ruženci, kde preberáme v duchu 15 tajomstiev nášho vykúpenia.
EŠTE TRETÍ...
Námestníci Ježiša Krista často odporúčali ruženec. Pripomeňme niečo z najnovšieho času.
Lev XIII. vydal niekoľko encyklík, v ktorých kladie veriacim na srdce, aby sa horlivo modlievali ruženec. Tak roku 1889 píše: — Prežívame kritickú hodinu. Modlievajme sa ruženec a pridajme modlitbu k sv. Jozefovi. Pius X. vo svojom závete konštatuje: — Medzi všetkými modlitbami najkrajšia je ruženec. Sprostredkuje nám najviac milostí. Srdce Matky Božej najviac dojíma. A ak chcete, aby u vás doma bol pokoj: modlievajte sa po svojich rodinách spoločne ruženec.
Pius XI. roku 1937 vydal encykliku o ruženci. Prízvukuje: — Medzi rozličnými verejnými modlitbami, ktorými sa k Matke Božej utiekame, ruženec má celkom osobitné a výnimočné miesto. Sám tiež horlivo sa modlieval ruženec. Pri istej audiencii dôverne povedal:
— Včera večer bolo už neskoro; boli sme už veľmi ustatí a mali sme sa ešte tretí ruženec pomodliť. Vieme, akú obrovskú prácu prekonával Pius XI. Predsa stačil sa za deň tri ružence pomodliť! Či by sa aj nám neušlo trocha času vyhovieť vrelému želaniu Kráľovnej svätého Ruženca a modlievať sa úctivo a často, aspoň denne, svätý ruženec? Terajší svätý Otec, Pius XII., tiež horlí za ruženec.
RUŽENCOVÝ SPOLOK
Aby sme mohli získať veľmi bohaté odpustky spojené s ružencom, dajme si ruženec požehnať a prosme, aby nám aj odpustky pripojili. Tiež vrelé odporúčame dať sa zapísať do Ružencového Spolku, ktorý veľmi odporúčal napríklad Lev XIII. vo svojich encyklikách ,,Laetitiae sanctae" z roku 1893 a „Augustissi-mae Virginis" z roku 1897: — Neváhame zo všetkých spolkov prvé miesto prisúdiť Ružencovému Spolku. Každý, čo sa denne modlieva ruženec, veľmi dobre urobí, ak vstúpi do tohto spolku! Podmienky sú celkom prosté. Aby človek mohol všetky odpustky získať, treba:
1. Dať sa zapísať medzi členov spolku v hocktorej farnosti, kde je spolok úradne založený.
2. Sľúbiť, že aspoň raz do týždňa sa pomodlí celých 15 desiatkov svätého ruženca. Môže to, napríklad, tak robiť, že sa každý robotný deň pomodlí dva desiatky, a v nedeľu tri! Pravda, lepšie urobí, ak sa denne 5 desiatkov alebo viac pomodlí. Ale pre získanie odpustkov to nie je potrebné. Toto prisľúbenie, rozumie sa, neviaže pod hriechom, ani pod všedným! Iba že sa dopustí nedokonalosti, kto ho zanedbá.
Lev XIII. napomína kňazov: — Treba vám veľmi horliť za to, aby ste založili, zveľaďovali a viedli Ružencové spolky! Táto výzva netýka sa iba synov svätého Dominika, pre ktorých je to vážnou povinnosťou povolania, ale všetkých kňazov zamestnaných v pastorácii. Želáme si čo najživšie, aby v tomto smere pracovali aj všetci misionári, tak tí, čo medzi pohanmi hlásajú evanjelium, ako aj domáci ľudoví misionári." (Laetitiae sanctae.)
Svätý Arský farár povedal: — Ak niekto je taký šťastlivý, že patrí do Ružencového spolku, má na všetkých končinách sveta spolubratov, čo sa za neho modlia. — A dodal: — Aby taký, čo patrí do Ružencového spolku, bol zatratený, musel by sa o to tak namáhať, ako sa ostatní kresťania namáhajú zachrániť sa. Tak hojne pritekajú milosti v tomto spolku.
