BOJ PROTI CUDZIEMU HRIECHU
Boj nie mečom a ohňom, nie trestom a pomstou, ale pokáním a láskou! Takto bojoval už Spasiteľ. Zabezpečiť dušiam večné šťastie, zachrániť ich od večného nešťastia: to nútilo Boha, aby sa stal človekom. Láska ho nútila zostúpiť s neba na zem. Láska ho nútila vydať sa svojim nepriateľom a dať sa ukrižovať! Všetko z lásky k dušiam! Táto istá láska a starostlivosť k dušiam pohla aj Nepoškvrnenú, aby zostúpila na našu zem v Lurde a vo Fatime. A túto lásku a starostlivosť o spásu iných chce zapáliť aj v nás všetkých, čo si ju ctíme a milujeme ako Matku a Ochrankyňu! Aj od nás prosí, čo prosila od omilostených dietok.
Už v prvom zjavení sa ich opýtala:
— Či sa chcete obetovať Pánu Ježišovi a ochotne prinášať obety a radi prijímať všetky utrpenia, ktoré vám bude chcieť poslať? Či ich chcete prijať ako náhradu za toľké hriechy, ktorými urážajú božskú Velebnosť, — a za obrátenie hriešnikov? Aby toľko ľudí neprišlo do pekla.
Dietky prisľúbili a ich utrpenia čoskoro začali. Ale to im nestačilo! Aj sami vyhľadávali utrpenia a ukladali si obety! Znášali hlad a smäd, horúčavu a bolesť, ktorú si sami zapríčinili z pokánia. Z tej istej príčiny opakovali veľmi často a niekedy aj cez hodiny v nepohodlnej polohe anjelovu modlitbu a ruženec.
Obetovali sa, lebo nechceli, aby toľko duší prišlo do pekla. Hyacintka hovorievala:
— Ľudia, čo horia v pekle, neumrú ... a neobrátia sa na popol... A keď sa budeme veľa modliť za hriešnikov, Pán Ježiš ich nepošle do pekla? A keď prinesieme veľa obetí? Chudáci! Treba sa nám veľa modliť a robiť veľa obiet za nich! Je to boj proti cudziemu hriechu, boj láskou a sebažertvou!
SPOLUVYKUPITEĽ
Sväté Písmo často spomína tajomné telo Kristovo. Hlavou tohto tela je sám Kristus. Jeho oživujúcou dušou je Duch Svätý. Údmi sú všetci pokrstení, a všetci túžiaci po krste, ba v širšom zmysle aj všetci povolaní ku krstu. Na tajomnom tele Kristovom sú živými údmi tí, ktorých oživuje posväcujúca milosť; a mŕtvymi tí, čo stratili túto milosť. Toto sú hriešnici, hlavne nekajúci. Nad nimi sa zarmucuje Božské Srdce a pre nich trpí aj
nepoškvrnené Srdce Panny Márie! Týchto chce Kristus znova oživiť; týchto chce Panna Mária zachrániť!
V človeku vlastne hlava sa zaujme chorého, odumierajúceho údu tela, a pri tom používa oko, ruku a iné údy. Podobne stará sa o záchranu odumierajúcich údov tajomného tela jeho Hlava, Kristus, a chce použiť zdravé údy tajomného tela na túto záchranu. Títo sú v diele vykúpenia jeho doplnkom. Chce, aby sme s ním spolupracovali, zúčastnili sa na jeho vykupiteľskom diele. Stali sa jeho spoluvykupiteľmi.
Kristus nepotrebuje síce túto našu spoluprácu, lebo jeho zásluhy sú nekonečnej ceny. Ale on chce mať našu spoluprácu! Hlavne vari preto, lebo jeho láskavé Srdce ho pohýna až do skončenia sveta trpieť za ľudí, obetovať sa za ich spásu. Ale on to vo svojom oslávenom tele už nemôže. Preto chce trpieť vo svojom tajomnom tele skrze tých, čo sú s ním v láske spojení a sú ochotní osobné obety a utrpenia prijať na záchranu duší. Toto vyjadruje apoštol, keď hovorí: ,,... Teraz sa radujem z utrpení pre vás, a doplňujem na svojom tele to, čo chybuje z utrpení Kristových za jeho telo, čo je Cirkev." (Kol. 1. 24.)
Svätý Pavol si želá, aby sa mu všetci kresťania pripojili v tomto duchu. Preto napomína: „Prosím vás bratia, pre milosrdenstvo Božie, aby ste vydávali svoje telá za obeť živú, svätú, Bohu ľúbeznú ..." (Rim. 12, 1, 2.) Iná príčina, pre ktorú si nás želá
mať Spasiteľ za spoluvykupiteľov je, že nezmerné veľká bude odmena, nebeská sláva tých, čo vyhovejú túžbam Božského Srdca! Boh ich oslávi nevýslovnou slávou, ako spoločníkov svojho Syna, ako jeho spoločníkov pri diele vykúpenia. Množstvo našou spoluprácou zachránených duší a naše zvýšené nebeské šťastie, práve pre našu spoluprácu na záchrane milovaných duší, slúži aj velebnému Pánu Bohu na najväčšiu slávu!
UČITEĽKOU OBETAVOSTI
je Panna Mária. Ona je hlavnou spoluvykupiteľkou Kristovou. Stala sa ňou pod krížom, keď jej meč bolesti prebodol Srdce. A bola ňou aj neskôr, keď svojím utrpením a svojimi modlitbami zúrodňovala apoštolát prvých vierozvestcov Kristových.
Dnes jej materinské, o spásu duší tŕpnuce Srdce prosí každého veriaceho dobrej vôle, aby sa stal spoluzáchrancom duší. Ustarostená o spásu svojich blúdiacich dietok aj nás prosí:
— Modlievajte sa, modlievajte sa veľa a robte pokánie za hriešnikov. Vedzte, že veľa, veľa duší ide do pekla, lebo niet nikoho, čo by sa za nich obetoval a modlil.
-Omilostené dietky vyhoveli jej žiadosti. Robili veľa sebazapieraní, prinášali veľa obiet, modlili sa neprestajne. Ona ich za to chváli:
— Pán Ježiš je veľmi spokojný s vašimi obetami! . . .
Ale čo je prehnané, je zlé. Aj prehnané, nerozumné, veku neprimerané obety. Preto nebeská Matka dodáva: ... ale nechce, aby ste spávali s povrazom. Nosievajte ho iba cez deň.
Tým dáva aj nám pokyn, aby sme sa o svojich kajúcich skutkoch dohovorili s rozumným a horlivým duchovným otcom a nespoliehali sa na svoj úsudok. Ináč by sme si mohli viac škody narobiť ako úžitku. Ale keď sa podrobíme svojmu duchovnému otcovi, už tým sme veľmi veľa spravili, že sme sa vyjavili a tak uponížili, čo neraz viac bolí, ako hoc aké iné pokánie.
