V životopise sestry Kataríny od svätého Augustína (narodenej roku 1688 v Bayeux v Kanade) sa rozpráva, že blízko jej kláštora žila žena menom Mária, ktorá od mladosti, utratenej v hriechoch, až do staroby tvrdošijne bola oddaná neprávostiam. Miestni obyvatelia ju od seba vyhnali. I uchýlila sa do vzdialenej jaskyne, kde od všetkých opustená, hnilobou znetvorená, bez zaopatrenia po čase skonala. Ako nemá tvár bola zakopaná do neposvätenej zeme. Ani sestra Katarína, ktorá sa vždy modlievala k Bohu za duše zomrelých, nepamätala v modlitbách na nešťastnú starenu, keď sa dozvedela o jej smrti. Myslela si o nej, ako všetci ostatní, že je zatratená.
Po štyroch rokoch sa jej však zjavila neznáma duša z očistca a povedala jej: Sestra Katarína, aká som nešťastná! Ty prosíš Boha za duše všetkých zomrelých, a s mojou dušou nemáš zľutovanie.
- Kto si? pýtala sa služobnica Božia.
- Ja som tá nešťastná Mária, ktorá skonala v jaskyni.
- Čože, ty si spasená? divila sa sestra Katarína.
- Áno, som spasená - milosrdenstvom Panny Márie.
- Ale, ako sa to stalo?
- Keď som si chvíľu pred smrťou uvedomila, hovorila duša, aká som hriešna a ako som od všetkých opustená, obrátila som sa k Božej Matke a modlila som sa:
Pani, ty si útočisko opustených. Pozri, ja som teraz od všetkých opustená. Ty si moja jediná nádej, len ty mi môžeš pomôcť! Zľutuj sa nado mnou!
- A svätá Panna mi vyprosila milosť ľútosti. Nato som skonala a bola som zachránená. Moja Kráľovná mi potom ešte vyprosila milosť, aby sa skrátil môj očistec. Trpela som silnejšie bolesti a tak som nahradila veľa očistcových rokov. Teraz potrebujem len niekoľko svätých omší, aby som bola vyslobodená. Prosím ťa, daj ich za mňa slúžiť. Sľubujem ti, že sa potom budem ustavične za teba prihovárať u Pána Boha a u Panny Márie.
Sestra Katarína dala hneď slúžiť sväté omše. O niekoľko dní sa jej zjavila zasa oná duša, ale žiarivejšia než slnko a povedala: Ďakujem ti, Katarína, už idem do neba velebiť milosrdenstvo Božie a orodovať za teba.
