Nad slnko jasnejšie ukázali nám zrkadlá viery t. j. tie modlitby, ktoré sa po celej cirkvi spoločne a verejne modlievame, že pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie. Videli sme, že je to ozaj katolícke presvedčenie. Tento jedinký dôkaz tak zaváži vo svetle viery, že by samotinký celkom stačil. Ale milé je každému o tak vážnej veci počuť ešte iné dôkazy. Náboženskí spisovatelia, píšuc o Panne Márii, často spomínajú, že pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie. Tých spisovateľov vypočítať nemožno. Nato by bola treba celá kniha. Veď je ich na stá. Ale oni sami vravia, že je toto nielen pobožná mienka, ktorá sa viac zakladá na cite, ako na závažných dôkazoch. Nie, oni sa odvolávajú na nadvážnosť (autoritu) učiteľov cirkvi a svätých — ktorých Duch Svätý osobitne osvecoval a ktorých spoločné svedectvo neomylná cirkev uznáva a odporúča. Ba odvolávajú sa i na samú svätú cirkev.
Viďme najprv, čo mysleli o tom učitelia cirkvi a svätí.
1. Svätý Ján z Damasku (+ 749) otec a učiteľ cirkvi, ktorého nadvážnosť v cirkvi je veľká, hovorí (vo svojej 12-tej reči na Narodenie Panny Márie): »Dcéra Joachimova a Annina, moja Zvrchovaná Pani, prijmi vďačne modlitbu svojho služobníka. Je síce hriešnik, je pravda; ale ťa vrúcne miluje, a pozerá na teba ako na jedinú nádej svojej radosti, ako na ochrankyňu svojho života, ako na prostrednicu u Pána, ako na ISTÚ ZÁRUKU SVOJHO SPASENIA.« Krásne svedectvo !
2. Svätý Anzelm, arcibiskup z Canterbury v Anglicku (+ 1109) hovor v jednej zo svojich modlitieb k Panne Márii toto:... »daj, aby tvoja láska bola vždy so mnou a starosť o moju dušu vždy s tebou... Lebo naozaj, ó prešťastná Panna, rovnako ako musí zahynúť, ktorý sa od teba odvráti a ktorého ty opustíš, práve tak nemožné je, aby ten zahynul, ktorý sa obracia k tebe a na ktorého ty milostivé zhliadneš». To je tiež jasné ani slnko !
Svätý Antonín, arcibiskup z Firenzi, dominikán (+ 1459) pochvalne uvádza práve spomenuté slová svätého Anzelma a vraví: »Nevyhnutné je, aby ti boli ospravodlivení a oslávení, na ktorých najvyššia Panna obráti svoje oči, za koho sa modlí . Ale za kohože sa už bude táto Matka milosrdenstva modliť, ak nie za svojich ctiteľov ? Teda pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !
3. V »Rozhovoroch« svätej Kataríny Sienskej, preslávnej dominikánky (+ 1380) čítame, že jej Boh raz vyjavil, akým činom zachránila jeho Opatera od pekla akéhosi nešťastného hriešnika: »Nezabudol som na jeho lásku a úctu k slávnej Matke môjho Syna. Lebo som pre česť tohto premilého Syna ustanovil, že každý človek, spravodlivý či hriešnik, ktorý sa k nej s úctivou láskou v srdci utieka, nikdy nemôže sa stať obetou pekelnej potvory. Táto požehnaná Panna je milá a rozkošná vôňa, ktorou priťahujem k sebe ľudí, a osobitne duše hriešnikov«.
4. Sv. Vavrinec Justinián (+ 1455), patriarcha vo Venécii, keď vykladá slová Ježišove na kríži svojej prebi. Matke, dáva Ježišovi do úst slová: »Neodvrhnem od seba nikoho z tých, čo ťa budú vzývať: a ani jeden z tvojich oddaných služobníkov nebude konečne vytvorený z mojej prítomnosti (t. j. z neba).
5. Rovnako volá k Panne Márii bl. Herman (+ 1241): »Naozaj nemôže zahynúť, kto teba hľadá. Hľa, pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !
6. Takýchto svedectiev by sa dalo ešte veľa popísať. Ale celkom stačia na ukážku. Počujme ešte len jednu - druhú ukážku z východného breviára, z takzvaného »Menaion«, ktoré väčšinou svätí sostavili. Prekrásne modlitby v ňom skvele potvrdujú náuku, o ktorej píšeme.
3. januára čítame túto modlitbu: » O Nepoškvrnená Panna ... všetkým, ktorí slávia tvoje prednosti, dávaš za odmenu spasenie ich duší.« Zas inde: Pre všetkých, čo ťa nábožnou vôľou slávia, ty si večná spása.«
2. apríla je táto prekrásna modlitba: »Prečistá Panna, nepoškvrnená Panna, my ťa pozdravujeme, ako prístav, ako hrad a obranu svojich oddaných; ba viac, ako svoju uvádzačku (introductrix) do kráľovstva nebeského; uvádzačku, čo ich zachráni od hanby z neho naveky byť vytvorenými«.
Hľa, takto vravia svätí osvietení od Ducha Svätého. Takto vravia tí, ktorých svedectvo svätá cirkev uznáva. Teda pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !
